556.0 "Štoker"

Vznik parných rušňov radu 556.0 sa datuje do obdobia krátko po II. Svetovej vojne, kde bola vykonaná kompletná obnova železníc a medzi jeden z vážnych problémov patril nedostatok výkonných nákladných rušňov, schopných dopraviť stále rastúci objem záťaže.

Parný rušeň 556.0 bol vyrábaný v plzenskej škodovke v rokoch 1951 – 1958. Ide o najpočetnejší tuzemský typ parných lokomotív a vďaka pokročilej technike a skúsenostiam je považovaný za najdokonalejšiu nákladnú lokomotívu česko-slovenskej proveniencie. Stroje boli určené pre najťažšie nákladné vlaky na hlavných tratiach naprieč celým Česko-Slovenskom. Ku koncu prevádzky sa dostali aj na menej významné výkony na vedľajších tratiach, kde dosluhovali až do úplného konca parnej prevádzky v roku 1981.

Prvý rušeň 556.001. prevzali železnice dňa 7. februára 1951 a postupne boli doobjednávané ďalšie série. Celkový počet 510 vyrobených strojov bol dosiahnutý na jar 1958 prevzatím posledného rušňa 556.0491 zo 6. výrobnej série (rušeň číslo 556.0510 bol dodaný o niekoľko dní skôr). Zároveň išlo o úplne posledný parný rušeň normálneho rozchodu 1435 mm vyrobený v Česko-Slovensku.

Bolo vyrobených 510 ks v 6-ich sériách, zachovali sa 2 prevádzkyschopné lokomotívy (556.036 na Slovensku vo Vrútkach, 556.0506 v Česku v Hradci Králové) a dve nie prevádzkyschopné (556.0271 Železničné múzeum v Lužnej u Rakovníka, 556.0510 v depozitári Národného technického múzea Chomutov).

(zdroj: Wikipédia, fotografia: Milan Palacka)